Ak ste už po dovolenke, ale s pocitom, že by ste ešte radi spoznali niečo pekné a vyrazili na výlet aspoň na pár dní, vyberte sa do talianskej oblasti Cinque Terre. Neoľutujete.
Leží na severovýchode Talianska v Parco Nazionale delle Cinque Terre, čo znamená Národný park piatich zemí. Toto územie chránené UNESCO-m leží na ploche 38,6 štvorcového kilometra a zahŕňa okrem iného aj päť malebných rybárskych dediniek. Corniglia, Manarola, Monterosso Al Mare, Riomaggiore a Vernazza sú typické farebnými a terasovito natesno postavenými domami na skalách. Navyše sú obklopené vinohradmi a olivovými hájmi a spája ich cesta známa pod názvom Via dell’Amore (Milenecká cesta). Pohľady, ktoré sa vám tu naskytnú, vraj patria k najnezabudnuteľnejším v Európe. Presne tam sme sa rozhodli vycestovať aj my. A turistickí sprievodcovia neklamali.
Káva za euro
Ak sa rozhodnete cestovať autom, určite neobíďte dedinku Portofino pod Janovom. Jednak je po ceste po pobreží k národného parku, jednak je to jedna z najpôvabnejších dediniek riviéry Ligúrie. Už Napoleon si zamiloval toto miesto, a to natoľko, že ho chcel premenovať po svojej žene Jozefíne. Nielen v minulosti, ale aj dnes sa to tu hemží najzvučnejšími menami celebrít. Marlon Brando, Sophia Loren, Spielberg, Rihanna… Madonna tu oslavovala narodeniny. Prenajala si celé poschodie známeho hotela Splendido, ktorý sa týči nad Portofinom. O ubytovanie v tomto hoteli sme vzhľadom na cenu za noc – 770 eur – neprejavili záujem. Možno o rok… Do Portofina sme dorazili neskoro v noci plní očakávaní. No po dvojhodinovom márnom snažení nájsť si ubytovanie sa priepastný rozdiel medzi nami a „šľachtou“ začal prehlbovať. Vyčerpaní sme obchádzali obrovské vysvietené jachty, ubytovanie v nedohľadne. Napokon sme prespali v aute na parkovisku. S odstupom času to však vnímam ako zaujímavý zážitok. Skoro ráno sme totiž boli schopní vyraziť do ospalého mestečka a pri východe slnka v prázdnych uličkách nerušene vnímať krásu tohto miesta. Po dvoch hodinách sme napriek tomu ochotne pokračovali po pobreží k Santa Margherite. Ak vám vyjde počasie, je tu ideálna pláž na kúpanie v mori a poteší aj dobrá talianska káva za euro.
Zastavujte a kochajte sa
Už cesta, ktorá lemuje pobrežie, je nesporne fascinujúca. Minimálne si vyžadovala obrovské sústredenie šoféra. Je totiž preplnená autami a skútrami, ktoré vás obiehajú zo všetkých strán, samozrejme, bez známych pravidiel. Ale nikto sa tu s nikým nezrazí! Nešetrili sme chválou a obdivom talianskych vodičov, až kým sme nedošli k jednej zákrute, v ktorej sme sa stali svedkami kolízie dvoch skútrov. Nuž, nikto nie je dokonalý… Cestu k Cinque Terre po pobreží je dobré spríjemniť si rôznymi zastávkami v dedinkách. Takmer v každej je pláž a popri popíjaní kávy sa naskytajú krásne scenérie. Podobne ako my budete zrejme milo prekvapení cenami. Pizza vychádza na šesť eur, víno kúpite dokonca od troch, pričom kvalita je vysoká vďaka tunajšej vinárskej tradícii. Terasovité strmé svahy pokryté vinicami vás totiž sprevádzajú prakticky celou cestou. Na prenocovanie sme si vybrali dedinku Levanto – vyhľadávané turistické miesto aj vďaka veľkej piesočnej pláži a historickému centru. Je takisto obľúbená u surfistov z celej Európy. Hovorí sa, že sú tu najväčšie vlny Talianska. Skoro ráno sme sa už prechádzali v prvej dedinke národného parku Cinque Terre. Monterosso je z pätice najväčšie, turisticky vyhľadávané aj vďaka piesočnej pláži, považovanej za najkrajšiu v celom národného parku. Rozhodne odporúčam výlet do kostola otca kapucína, z ktorého je nádherný panoramatický výhľad. Osobne som však mal z tejto dedinky skôr zmiešané pocity. Moderné budovy so železnicou akoby zatláčali tie pekné staré domy do úzadia.
Najkrajšia je Manarola
Hneď nasledujúca Vernazza si nás však získala od prvej chvíle. Tu akoby zastal čas. Nečudo, že je to najfotografovanejšia dedinka národného parku. V roku 2011 ju zasiahli záplavy, ktoré tu zanechali štyri metre blata a trosiek. Mestečko bolo evakuované a niekoľko mesiacov nebezpečné pre život. Hrozilo totiž zrútenie budov. Opravy stáli sto miliónov eur a vďaka tvrdej práci je dnes opäť prístupná. Škody pripomínajú už len obrazy a fotografie na stenách kaviarní. Pri spomienke na dedinku Corniglia sa vám spätne určite vybavia schody. Je situovaná sto metrov nad morom a k prístavu sa dá dostať iba po nich. Je ich tristoosemdesiatdva. Je to jediná dedinka v Cinque Terre, ktorá nie je priamo spojená s morom. Uprostred divokej prírody tu nájdete krásnu pláž Spiaggia di Guvano. Našu jazdu v istom bode skomplikovala uzavretá cesta, a keďže Taliani si nerobia veľkú hlavu s označením alternatívy, urobili sme si značnú obchádzku cez vnútrozemie. Pozitívne na tom však bolo, že sme objavili skryté dedinky, v ktorých je ubytovanie oveľa lacnejšie než na pobreží. To dávam ako tip pre tých, ktorým ide o nízkonákladový výlet. Napokon sme však k dedinke Riomaggiore trafili. Svoje začiatky datuje do trinásteho storočia a je známa svojím vínom. Domy sa tesne tlačia jeden vedľa druhého a rybárske člny ležia priamo na ulici. Večer sa tu môžete do sýtosti dať unášať uličkami plnými reštaurácií, barov a obchodov. Poslednou dedinkou v Cinque Terre je Manarola. Je najstaršia z národného parku a v minulosti bola taká izolovaná, že tu vznikol medzi obyvateľmi špecifický manarolský dialekt. Žiarivo sfarbené domy obklopené zelenými kopcami vám nedovolia odtrhnúť od nich oči a sám považujem túto dedinku za najkrajšiu. Je skutočne jedinečná, nečudujem sa tvorcom počítačovej hry Half Life 2, že im poslúžila ako predloha. Na záver azda ešte jeden tip. Národný park Cinque Terre je spojený železničnou trasou. Vlaky tu chodia pomerne často, takže auto na tomto výlete vôbec nie je nutnosťou. Naopak, veľakrát je problém s parkovaním a neraz musíte zastaviť aj dvadsať minút od dedín. Okrem toho sú tu turistické chodníky, dokonca veľmi prehľadne značené, a trasa cez všetkých päť dediniek trvá asi šesť hodín.
