Najúžasnejšia na Vietname je flexibilita jeho obyvateľov. Nenapadá mi lepšie spojenie ako „tá krajina sa recykluje sama“. Najmarkantnejšie to vidno v mestách.
Vo Vietname vám slovenské nariekanie nad nedostatkom práce príde úplne smiešne. Tento komfort si miestni nemôžu dovoliť. Oni si niečo jednoducho nájsť musia. Niekto má dom? Automaticky má pod ním obchod. A keď sa pri ňom niekto zastaví, dostane všetko, čo len chce. Ľudia tu zužitkujú všetko. Je fascinujúce sledovať jednotlivé „špecializácie“. Niekto zbiera plechovky, niekto staré kolesá, papier, železo… Večer stretnete v uliciach Sajgonu muža, ktorý má na konci palice zavesený magnet. Zbiera vrchnáky od fliaš. Obdivoval som tú šetrnosť a využitie vecí až do momentu, kým sa nerozpadnú a v hlave sa mi premietali slová uznania: „Táto spoločnosť recykluje úplne prirodzene.“
Majstri v obchodovaní
Vietnamské mesto vyzerá ako obrovské mravenisko. Stále v ňom prúdia toky ľudí, na skútroch, v autách, na vozíkoch, zapadajú do seba podľa pravidla akejsi vyššej intuície. Máte pocit, že ľudia sa pohybujú ako kŕdeľ vtákov. Pre Európana to pôsobí značne nekoordinovane, fakt však je, že jednotlivci majú presné trajektórie, takže tu dochádza len k minimálnemu počtu nehôd. Osobne som však nenašiel odvahu sadnúť na skúter a pustiť sa po tepne mesta s vedomím, že prednosť v jazde je len na dohode. Na skútri som sa napriek tomu viezol. Na každom rohu totiž sedia mladíci na týchto strojoch a za pár drobných sú ochotní odviezť vás kamkoľvek. Upozorňujem, že vždy s priateľským úsmevom. Ceny sa zjednávajú, tak ako takmer pri všetkom. Vietnamci sú však majstri v obchodovaní, ťažko s nimi súperiť. Až po pár dňoch som si začal vytvárať predstavu, čo koľko stojí v skutočnosti. Navyše, angličtina tu nie je veľmi obľúbená a to dáva priestor na nedorozumenia, ktoré dobrý obchodník, samozrejme, hravo využije pre seba. Keď som hovoril o tom, že tu má každý nejaký biznis, tak jedným z najobľúbenejších je nepochybne jedlo. Vo Vietname sa najete doslova na každom kroku. Na ulici si vyberáte živé ryby, chobotnice alebo kraby, ktoré priamo pred vami upravia na konzumáciu. Ponukou jedál tu zarába také neuveriteľné množstvo ľudí, že je až prekvapujúce, ako ich to môže všetkých uživiť. A ponuka? Ohromujúco pestrá a chutná. Na telesných konštrukciách miestnych to však nebadať. Stretnúť tu tučného človeka je vzácnosť. Jedna z vecí, ktoré vás môžu od konzumácie odradiť, je umývanie riadu v jedálňach v mestách. Priamo pred vami ho drhnú vo veľkých vedrách s vodou, ktorú vymieňajú len zriedka. Pre Európana je to bolestivý pohľad, ten však domácich absolútne neznepokujuje.
Hanoj
Hlavné mesto Vietnamu Hanoj sa nachádza na severe krajiny a teplotný rozdiel medzi južným Hočiminovým Mestom môže pokojne robiť aj vyše desať stupňov Celzia. V Hanoji, druhom najľudnatejšom meste Vietnamu, nájdete v uliciach plagáty, bilbordy a vlajky s červenými hviezdami, ktoré vás nenechajú na pochybách, že ste v komunistickej krajine. Ak sa v ňom ocitnete, určite nevynechajte Hočiminovo mauzóleum. Ja mám pocit, akoby som počas jeho návštevy ani nezastal. V jednom tempe som ním jednoducho prešiel. Po celej ceste mauzóleom stoja vojaci v bielych uniformách. Ich množstvo ma prekvapilo. Až keď som vyšiel von, začal som si uvedomovať, čo som práve zažil. Asi štyri hodiny cesty autom od Hanoja sa nacháza Ha long, Dračia zátoka približne s tritisíc ostrovmi, ktorá má veľkú šancu stať sa novým prírodným divom sveta. Vietnamci sú na svoju zátoku veľmi pyšní. Tvrdia, že nič podobné vo svete nenájdete. Majú ju dokonca aj na svojich bankovkách. Zvlášť zaujímavé sú plávajúce rybárske dediny, v ktorých aj dnes nájdete ľudí, čo sa za celý svoj život neocitli na suchej pevnine. Ak si chcete prenajať výletnú loď, netreba tak urobiť na recepcii hotela ani prostredníctvom ochotných obchodníkov na ulici. Choďte priamo za lodivodom, máte najväčšiu šancu na dobrú cenu. A cestou na juh určite neobíďte cisárske mesto Hue, zaradené medzi svetové kultúrne dedičstvo. Ak milujete históriu, rezervujte si naň aspoň tri dni. Neručím však za to, že vám budú stačiť na všetky historické pamiatky, ktoré Hue ponúka. Na mňa však ešte väčší dojem urobilo starobylé mesto Hoi An, vzdialené od Hue asi tri hodiny cesty smerom na juh. Nedotknuté vojnou vás prenesie o niekoľko storočí späť. Najkrajšie je v noci, keď sa rozsvietia lampióny, ktoré sú pre toto mesto charakteristické.
Hočiminovo Mesto
Niekdajší Saigon je s deviatimi miliónmi obyvateľov najväčším a najľudnatejším mestom Vietnamu. Ak som mal v Hanoji pocit, že vietnamské mesto je ako veľké mravenisko, tu to platilo dvojnásobne. Mal som dokonca problém prejsť cez cestu, na ktorej bol nekončiaci sa prúd motoriek a áut. Rovnako nepretržitý je tu kontakt s ľuďmi. Stále vám chce niekto niečo predať a počas vlastného monológu upraví cenu produktu aj desaťkrát, len aby vás zaujal. Mladí ľudia zas zaparkujú skútre vedľa seba, posadajú si na ne, vytiahnu jedlo, pitie a piknik sa môže začať. Zaujímavé je, že policajti tu nestoja na každom rohu a nie sú ani poriadne ozbrojení, napriek tomu je v uliciach poriadok. Pravda je, že kamarátovi sa pokúsili ukradnúť mobil z idúceho skútra, ale toto bol jediný negatívny zážitok z môjho mesačného pobytu v tejto krajine. Takmer každý, kto sa ocitne v Hočiminovom Meste, absolvuje plavbu po ramenách rieky Mekong Delta, ktoré sú od mesta vzdialené asi dve hodiny cesty. Nájdete tu krokodílie farmy, kde môžete krokodílov kŕmiť alebo si ich objednať ako špecialitu. Len pre informáciu, krokodílie mäso chutí ako kuracie. Veľkou atrakciou sú plávajúce trhy. Pripravte sa na veľkú rýchlosť. Malý čln s tovarom sa zachytí o ten veľký s turistami a tovar už lieta vzduchom za hlasného kriku predávajúcich. A vy ochutnáte ovocie, ktoré ste v živote nejedli. Mňa tu zaujali kompletne zahalené ženy. V tridsaťstupňových horúčavách mali dokonca na rukách aj rukavice. Keď som sa pýtal prečo, dostal som odpoveď, že sa chránia pred slnkom. Jemná neopálená pokožbalíme si kufre ka sa tu totiž považuje za krásnu.
Každý rok iný
Keď sledujete Vietnamcov, ktorí sú ustavične v pohybe, ani sa nečudujete, že ich krajina je každým rokom iná. Kým včera bola veľkou neznámou bez turistov, dnes nájdete na pobrežiach rozostavané veľké hotelové komplexy s golfovými ihriskami. Chatrče najchudobnejších sa tu striedajú s vilami a päťhviezdičkovými hotelmi. Rozdiel je neuveriteľne priepastný. Je to zvláštne, ale napriek tomu tieto svety do seba zapadajú. Ľudia v krajine s takou vysokou hustotou obyvateľstva jednoducho tieto protiklady akceptovali. A tak sa pri pohľade na niekoľkomiliónové autá míňajúce ľudí, tlačiacich vozíky s jedlom, pozastaví len Európan.
